Před odjezdem vlaku z Prahy jsme se setkali se skvělou družinou pana Wolodyjowskeho. Kluci mířili na bitvu do Košic a tak jsme navázali kontakt. Jejich autentické oblečení, zbraně, vybavení zkrátka celková image za ně jasně hovořila, že jsou pro svého koníčka zapáleni. Byla to dobrá parta.

S Bobešem jsme se setkali ve vlaku do Plešivce. Rok jsme se neviděli, tak bylo o čem povídat a cesta uběhla rychle.

Počasie je zatiaľ tento rok vrtkavé a preto splniť to, čo si človek predsavzal, sa darí tak na 50%. Teda mám tým na mysli predsavzatia outdoorové. Aj náš výstup na Rysy z poľskej strany nebol do poslednej chvíle pre počasie vôbec istý.  A keď som sa približne dva dni pred plánovaným odchodom dopočul, že sa na trek chystajú v tomto smere praví zelenáči Zuzka Š. a Peťo Š., sledoval som vývoj počasia takmer nepretržite (nebolo by rozumné ,,prísť" o nádejných outdooristov hneď na ich prvom vážnejšom treku). Predpoveď počasia ani v posledný deň pred vycestovaním nebola 2x pozitívna a ja som sa len ,,krútil a krútil" a nevedel sa rozhodnúť. Až moja drahá ženička rozhodla za mňa, vlastne za nás výrokom:  ,,Proste ideme a uvidí sa". Ďakujem jej za všetkých zúčastnených!

Rôzne skupinky bytostí z galaxie Mliečnej dráhy, Slnečnej sústavy, tretej planétky (mimochodom gýčovo namodralej farby) jej planetárneho systému, zvanej Zem, zo stredu  ľavej časti ostrova EuroÁzia (ktorý si domorodci nevedno prečo rozdelili na polovičky pohorím nazývaným Ural), z nevýraznej krajinky preslávenej hlavne chovom kučeravého zvieratstva (ktorému následne kradnú kučery, ba dokonca i bielu tekutinu z výrastkov na tele)sa po jednom obehu svojej materskej hrudy okolo stredu ich planetárneho systému, v pravidelných intervaloch rozbiehajú do lesov (pozn.red.: nepravidelné zhluky vegetácie i fauny).

Hlavný dôvod bol Slovenský raj samotný. Je to moja srdcová záležitosť, tu ma totiž moja polovička za našich vysokoškolských čias nalákala na spoločnú záľubu - lásku k prírode. A v nej sme zažili nie jednu romantickú chvíľku....

Na minuloročný mikulášsky vander som si musel privstať. S Kiďakovcami som bol totiž  dohodnutý, že v Košiciach  stihnem sobotný autobus s odchodom 7.21 do Košickej Belej. A keďže v Prešove máme v poslednom čase akési slabšie kone (už to nie je Prešov čo býval), musel som sa spoľahnúť na vlak. Najmä ma ten o 5.32, lebo všetky ďalšie meškajú kvôli bizónom pasúcim sa na koľajniciach.