A znova som v hre. Po zabehávacom šuli- muli vandríku RYSY, ktorý bol nezabudnuteľným zážitkom a z každého z nás dokázal vytiahnúť aj nemožné, sa Rikmen (Kiďo) rozhodol pokračovať v šťastnom ťahu šuli- muli vandríkov a konečne prišiel na rad SLOVENSKÝ RAJ.
Zostava účastníkov bola priam šťavnatá. Veď uznajte - nenaládový Rikmen a jeho málovravná Zuzulík a ich veľmi obratný, pohotový synček Domčo, ďalej ukecaný Sendy, smieško Bobeš a jeho vytrvalá Alenka, tatino Palyno a moja nie zanedbateľná maličkosť.
Po ceste vlakom, ktorá prebehla v družnej debate spolupútnikov sme vystúpili vo Vydrníku a vydali sa určeným smerom - to znamená tam, kde určil Rikmen. Po polhodinke vykračovania sme sa dostali do Hrabušíc a tešili sa na žltý mok, ktorý nám dodá sily, povznesenej nálady a pocitu, že svet nám patrí.
Keď sme si už v tretej krčmičke dávali povzbudzujúcu tekutinu, dostávali sme s Palynom pocit, že sme na Pieninskom pochode dobrej nálady - kde bolo doslova povinnosťou zastaviť sa v každej krčmičke. Zrazu šéf zavelil, že stačilo ( lebo samozrejme to naberalo až veľmi uvoľnenú atmosféru ) a všetci ako „poslušné" ovečky sme sa vydali zdolať tiesňavu PIECKY, kde nikomu z nás nerobilo najmenší problém poskakovať po rebríkoch, dokonca aj reťaze sa nám zdali zbytočné.
Po krátkom bufete nad SUCHOU BELOU sme sa pobrali pozvoľna zabivakovať neďaleko Bikárky. Ani sme sa nenazdali a boli sme na vytúženom mieste. Tam sme zložili svoje energiou nabité údy. Každý sa pohrúžil do rutinných činností - stavania stanov, zakladanie ohňa, prezliekanie, príprava večere a ako inak vyprázdňovanie pohárikov.
Bobešovi pomohla táto činnosť až k tomu, že začal zo seba súkať jednu smiešku za druhou. A poviem Vám, že niektoré smiešky nepoznala dokonca ani jeho Alenka. Pre tých ktorí sa nemohli zúčastniť tohto posedenia s nami, dám aspoň jednu smiešku. Účinkuje v nej Bobeš, striptérka a jeho kolegovia.
Podstatou smiešky - Bobeš vtipálek sa rozhodol, že nejako zaujme inteligentnú striptérku počas jej vystúpenia a vymyslel skvelý spôsob - jednoducho odpadnúť rovno pred jej sporo oblečené telo. Tá sa ako rodená profesionálka chytila príležitosti a začala sa svojou ničím odetou mušličkou obtierať o jeho odpadnuté svalmi vypracované telíčko. Bobeš ignoroval pokriky svojich kolegov - otvor oči, otvor oči a zodpovedne odohral svoju životnú hereckú rolu a ako inak - videl tak veľké ..... . Ceeeeeeeeeeeeeeelý Bobeš.
Keď už smiešky došli a zázračná tekutina tiež, pobrali sme sa všetci do svojich príbytkov a zaspali s úsmevom na perách. Druhý deň to už nebolo také lážo plážo. Akosi určený smer nemal konca-kraja a my sme začali mať strach o telesné schránky niektorých účastníkov nášho šuli-muli výletíku.
U niektorých jednotlivcov to zase malo opačný efekt a dostávali pocit, že šľapania je ešte málo a prečo si trasu trocha nepredĺžiť. Čo tak aspoň dvakrát zablúdiť, to by šlo, však? Preto sme to s Palynom skúsili a samozrejme, že sme prišli nato, že bez bežiacej časovky nebude možné stihnúť vlak.
Naša skvelá kondička nás nesklamala a stihli sme si v Dobšinskej dať jedno vytúžené pivečko, a prečo nie, veď sme zase celý víkend nič nepili. Vtedy sme ešte netušili, že nás čaká najpríjemnejšia cesta vlakom, super výhodná - v cene lístka - sauna, niekoľko milimetríkov štvorcových len na jedného cestujúceho, veľmi príjemná vôňa vychádzajúca z psieho kožucha, ktorý si očividne tiež bol užiť krásy prírody.
Vychutnávanie tohto luxusu nám len trošička kazilo veľké mlčanie Domča, z ktorého Palyno chytal osýpky a miestami sa dostával do stavu, že nás opustí - či už výskokom z vlaku, alebo premiestnením sa do interiéru WC, ktoré nemusím prízvukovať malo glanc - total luxusu.
So širokým úsmevom na perách sme sa rozlúčili v Kysaku, lebo naliehavosť návratu domov sa u Bobešovcov extrémne prejavovala čoraz viac a preto mi nebolo dopriate dať si jedno, dve, tri, štyri pivečká alebo čo ja viem koľko by ich bolo.
Na záver poviem len toľko - CHCEM TAM ÍSŤ ZAS!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Mirčit.
Poznámka: Ďalšie fotografie z vandru nájdeš vo fotogalérii