 |
Publikované: Utorok, 23.05. 2006 - 14:43:39 Od: kepo
|
Ústav
pre výskum a využitie vandráka československého
poskytol
exkluzívne tiskovej agentúre HONZA´S PRINT
výsledky svojho
bádania: Vandrák československý konečne identifikovaný,
popísaný a
zoologicky
zaradený! Prevratné objavy ešte na konci
predchádzajúceho
tisícročia! Prinášame
úplné, nekorigované znenie
výročnej správy
pracovníkov ÚVaV VC:
Vandrák
československý (trampikus bohemikus)
je
domestikovanou
formou vandráka amerického. Na územie našej republiky bol
zavlečený v
období rodokapsu, teda medzi 10. a 20. rokom 20. storočia.
Vandrákov radíme
medzi obratlých savcov, aj keď niektorí z nich nesajú.
Vandráci sa na našom
území rozširovali postupne. Ich hlavné lokality sa
nachádzali pôvodne v
horšie prístupných údoliach väčšších riek, kde
mali
dostatok potravy a
neboli tu rušení.
Najrozsiahlejšie
kolónie
vandrákov boli pozorované najmä na horných
tokoch Vltavy a Sázavy.
Vandráci
sa tu veľmi rychle rozmnožovali a
osídňovali i ďalšie teritóriá, najmä
divokú prírodu brdských,
slovenskorudohorských hrabeňov, ich šírenie sa tu
skoro stalo
nekontrolovateľným. Toto územie bolo vandrákmi osídlené po
niekoľko
desaťroří, vandráci tu žili vedľa ostatných živočíšnych druhov
pomerne
nekonfliktne. Na verejnosť preniklo len niekoľko nevierohodných
správ o
napadnutí človeka, čo ale nebolo nikdy potvrdené.
Postupujúca militarizácia v 70. a 80. rokoch z hôr postupne
vytlačovala rad
pôvodných kultúr, medzi nimi - bohužiaľ - i Vandrákov.
Vzhľadom k veľkej
prispôsobivosti však nedochádzalo k vyhynutiu tohoto
zaujímavého živočicha,
vandráci sa presúvali do iných častí našej
republiky,
takže teraz ich výskyt
pokrýva prakticky celé naše územie.
Vandráci sú
tvory prevážne kolektívne,
združujú sa do svoriek odborne
označovaných
skratkou T.O. , ktoré môžu
byť ako jednopohlavné
(homogénne) tak i
zmiešané (heterogénne). Najmä v letných
mesiacoch
možno občas uvidieť i
osamelého vandráka samotára - odborne T.
S.
Vandrák československý
je
veselej, hravej povahy,
spravidla veľmi plachý a civilizácii sa
radšej vyhýba.
Napriek tomu sa
nedoporučuje dospelých jedincov zbyteľne
dráždiť!! Keď sú vo
svojich
teritóriách vyrušení, dokážu sa veľmi
účinne brániť a pri opakovaných
napadnutiach sa stávajú agresivnými.
Vandrák je zaujímavý i z anatomického
hľadiska. Telo vandráka sa skladá
zo štyroch končatín, trupu, zvláštneho
vaku
na chrbte - odborne
uzdy, usárny - a hlavy zakrytej
niekedy
špeciálnou mäkkou
ulitou - širákom, sombrérom.
Podobne ako u
kopytníkov
sú dolné končatiny vandráka pokryté zrohovatelou
vrstvou spravidla
čiernej farby - odborne kanady - ktoré umožňujú
vandrákom
pohyb i vo
veľmi členitom teréne. Väčšina vandrákov má, obdobne
ako
ťavovití, tiež
špeciálny vak na vodu, který priebežne doplňuje a v
období sucha z neho čerpá
tekutiny - tzv. čutoru (u iných
autorov
tiež felinu). Vedňa
týchto znakov je pre vandráka
charakteristická
i rôzna farba srsti - od
jednofarebnej tmavo zelenej,
či khaki, cez
rôznofarebnú nepravidelnú
pigmentáciu až po čiernu.
Význam a hlavne zmeny
pigmentácie vandráka však
neboli doposiať
spoľahlivo vysvetlené, usudzuje
sa, že súvisia so zaradením
jedincov ku
svorkám.
Vandrák
československý
je všežravý. Občas sa sice
vyskytujú jedinci výhradne
bylinožraví, či
mäsožraví, avšak výskyt týchto
mutácií je zanedbatečný. Aj keď
je
vandrák neútočný, nie je vhodné ho lákať
na sladkosti a neodborne
prikrmovať. V lete sa vandráci pohybujú prakticky
po celom území a
často menia
svoje teritóriá. Občas sa zoskupujú na
určitých miestach,
ktoré starostlivo
vyberajú a často i upravujú. Tu potom
prebiehajú
doposiať presne nezmapované
kultovné rituály - odborne
ohne.
Zimu potom vandráci trávia poväčšine
na jednom zimovišti, ktoré
si už v
lete starostlivo pripravili a bez vážneho
dôvodu ho
neopúšťajú.
V prírode má vandrák
československý
rad nepriateľov. Medzi najútočnejších patrí
mužíček
zelený - (organus buzerarus), ochránca
obecný
- (buzerarus amaterus) a mastňák
československý - (tukus bohemikus). Vandráci sú však
veľmi
inteligentní a priamemu styku s týmito tvormi sa radšej vyhýbajú.
Vzhľadom k
vysokej inteligencii odolávajú vandráci všetkým nástrahám
civilizácie bez
väčších problémov, neboli príliš ohrození ani
intenzifikáciou poľnohospodárstva
v 70. rokoch. Napriek tomu možno v
posledných rokoch pozorovať znižovanie
početných stavov tohoto
zaujímavého
tvora. Pokusy o umelý chov či zdomácnenie u
vandrákov boli
neúspešné,
odchytení jedinci sú v zajatí agresívni a
nerozmnoňujú
sa.
Z
českého originálu:HONZA´S WWW
PAGE Honza
KILLER
|
|
| |
Priemerné hodnotenie: 5
Hlasov: 2
|
|
|
