OSAdníci - nielen o trampingu

Ako som po Indicky, varila.
Publikované: Streda, 29.03. 2006 - 23:22:50
Vec: Kašlem na Vás i na Vaše názory


India Sobotná noc, mm...viem si ju teda predstaviš aj ináč a lepšie, pri ohni, s kamarátmi okolo, v družnej debate, ale ja som sedela v izbe, za počítačom, Jurko pokojne snil, svoje detské sny, tichuťko mi spievala Lucka Vondráčkova, Osa bola prázdna, tak zatúlala, som sa na Pokec.

Viac-menej, poháňaná túžbou, troška poučahovať si, z ľudí, respektíve pre mňa, z divných chlapov...viem poľutovania hodné....no, kto je bez viny, nech až potom, hodí do mňa kameňom. Pri vyhotovovaní, fiktívneho profilu, zaváhala som, len pri jednej rubrike, a to, akú svetovú kuchyňu, obľubujem...nevediac, čo zaškrtnúť, pretože nepatrím, medzi práve, vychytené kuchárky. Jedlo pre mňa znamená, skôr nutnosť, nevychutnávam ho, jem, aby som nezahynula, absolútne nepotrebujem, všakovaké, gurmánske dobrôtky.

Varenie...čo to je?, pre niekoho relax, či príjemná nutnosť, primárna potreba, spestrenie dňa, či dokonca radosť, no pre mňa je, vždy, istým druhom, dobrodružstva, lebo nikdy neviem, čo ma na konci, čaká. Dumajúc akú, svetovú kuchyňu zaškrtnúť, napadlo ma, že navštíviš Indiu, by bolo úžasné, túžim po tom, tak som ju, zaškrtla. čo sa týka jedla, napadli ma akurát, tak nejaké placky, vyrobené na kameni, z múky a vody, ale aj to, som si nebola istá, či ich skutočne, v Indii robia. Na pokeci, som nečakala, ani pät minút, už ma prekvapil, NARVAL, tak si hovoril, ten na druhej strane, "Vraj čo mi najviac chutí, z Indickej kuchyne". Rozmýšľajúc ako divá, nič ma nenapadlo, vyšla som s farbou von, samozrejme ma sprznil...

“ľudia si povymýšľajú kadečo, len aby boli zaujímavý...“, no, čo ho budem zasväcovať, do umenia, mojej kuchyne...asi by to nepochopil... Tá otázka ma zaskočila a vzbudila u mňa zvedavosť, čo sa vlastne v Indii varí, cez google našla som stránku „Indická kuchyňa“. Medzi základne koreniny, patrila kurkuma...a naša, milá škorica škoricová. Osvietilo ma, veď ja som prenikla, do tajov Indickej kuchyne, hádam už rok predtým, ako som tvorila, ten profil.

Jedno nedeľné ráno, prepadla ma, čo sa mi tak často nestáva, obrovitánska chuť, do varenia, nič mi v tom nebránilo...panovala u nás, nedeľná pohodička a tak ako dokážem vychutnávať, čokoľvek iné, vžila som sa, do role Kuchárkyužasnej. Základom dobrého obeda je polievka, nič komplikované...nahádzať, zeleninu, odrezky mäsa, voda, korenie a varí sa to samo...Druhý chod, malo byť stroganov...umyté kuracie prsičká, som naporciovala a napacovala s cibuľkou, korením, horčicou, postavila ryžu.

Deťúrence, sa tešili, často nesrším entuziazmom, do varenia a Miška vie, že ak som ním obdarená, tak vždy, niečo dobré ukuchtím. Mäsko prskalo, púšťalo lahodnú, voňavú šťavu, ja spokojná Kucharkaužasna, potešila sa keď, zazvonil telefón, volala Erika, no čo, varenie obzvlášť neprekáža, pokeckať si s dobrou kámoškou. V jednej ruke mobil, v druhej varecha...krása, preberajúc vážne témy, zacítila som podľa vône, že chýba tomu poper, troška mi trhlo rukou a nasypala ho viac, ako bol úmysel. Mrzelo ma, že snáď to bude pikantnejšie, ale Miška prejavila nadšenie, pretože koreniny jej zakaždým, v mojom jedle, chýbajú.

Prebrali sme s Erikou, všetky témy, čo sa prebrať dali, mala totiž voľných, sto minút a ani zďaleka, sme všetko neprerozprávali. Uhorkový šalát, si tiež žiada, čierne korenie...prehrabávajúc celú kuchyňu, nevediac či mi šibe, alebo nie, kde to korenie, čo vysypala hojne do hrnca, som dala. Nedalo mi to, napadlo ma, čo som to potom, do hrnca sypala...nezvyknem, z nejakého mne, neznámeho dôvodu, ochutnávať jedlo, počas varenia, no túžba po poznaní, zvíťazila. Sladkastý kúsok mäska, chutil za škoricou...chcelo sa mi plakať, stroganov, zase raz nevyšiel a čo budú jesť, tie moje tešiace sa chúďatá. No, premohla som slzy sklamania, urputne mlčala, snáď si deti nič nevšimnú, naložila obidvom plný tanier a len čakala, ako zareagujú.

S chuťou, sa do toho pustili, ja som nejak nemohla, akosi ma prešla chuť, ku podivu, mizlo to z tanierov. Pri blaženom pohľade na ne, radostná ako im to chutí, len tak podotkla som, vraj mäso, je exoticky dochutené, škoricou, ...Či si to náhodou nevšimli. Tiež ich prešla chuť...skončilo to celé, nie tak poeticky, ako to začalo...v záchodovej mise

Vtedy predbehla som, vlastné vedomie, či ne vedomie, netušiac o čom tá, Indická kuchyňa, je a ja ju už dávno, vášnivo praktizovala, ešte aj na dečoch, no taký malý detail, že nechutila nikomu, dokonca ani mne. Paradox, či smiešna náhoda, že rok nato rozmýšľam, pri tvorbe môjho, zaujímavého profilu, ako rada, by som ochutnala, takú tajomnom opradenú, Indickú kuchyňu.





Tento článok si môžete prečítať na webe OSAdníci - nielen o trampingu
http://osadnici.com

Tento článok nájdete na adrese:
http://osadnici.com/modules.php?name=News&file=article&sid=26