OSAdníci - nielen o trampingu

Veľká (bralná) Fatra alias Hazard v lese.
Publikované: Utorok, 18.09. 2012 - 00:00:00
Vec: Polienko z potuliek a vandrov


Bralná Fatra  Po rokoch sa teda vraciam do Veľkej Fatry.  A so mnou moja Zuzka, Palyno a pridal sa aj Bobeš. Vlastne sme mali cestovať do Poľska pod Orliu Prť, ale osud to chcel tak, aby som bol tu, vo Fatre. A viete čo? Vymyslel to dokonale. Ten osud...



 Podsunul to Palynovi a ten lačný po epickom dobrodružstve (poslednú dobu chodí von akosi pomenej) sa do tej myšlienky zahryzol ako pitbull. A tak všetko naplánoval do najmenšieho detailu. Teda skoro všetko, jedna ,,drobnosť" mu unikla, ale o tom neskôr...

 Takže všetko to dal na papier a spolu so spojeným výrezom dvoch máp (nebude predsa nosiť dve samostatné mapy, keď sa chystá prechodiť len pár hektárov z nich) to zalaminoval, aby to vydržalo aj peklo. Trocha ho podozrievam, že tak urobil po vzore môjho milého brata Radka, ktorý si tak v dávnych časoch ,,ošetril" jedálny lístok - pamätníci pamätajú :) . Samo - sebou, že mi tie jeho časy presunov, odchodov, príchodov, prestávok atď. krivili úsmev, ale aspoň som dokonale vypol, nechal sa viesť, o nič sa nestaral, len sa oddával treku a okolitej prírode. Raz môžem aj ja...

 Z vlaku definitívne vystupujeme k večeru v Turčianskych Tepliciach - pekné, pokojné kúpeľné mestečko.  V duchu plánujem, že tu raz prídem so Zuzkou na týždeň zakvasiť, no teraz cezeň len prebehneme. Podľa plánu čas tlačí a tak sa zastavíme až pri jednom chladenom v obci Čremošné, takpovediac pod úpätím hôr. Pivko sadlo (14° Černá hora - mňam), ale pomaly sa stmieva a tak vyrážame v ústrety tmavej hore a naberáme prvé výškové metre. Za svetla bateriek hľadáme vhodné miesto na bivak. Našli sme ho. Stará búda vlekárov už pravdepodobne nefungujúceho lyžiarskeho strediska Čremošnianske Lazy. Je otvorená a útulná. Stôl, stoličky, tri prične, kredenc, piecka. ,,Je vymaľované" - ďalej sa nejde...

 Po zabývaní a ľahkej večeri vyberám karty, Palyno štamperlíky, Zuzka knižku literatúry (čítaj: fľašku s konzumom) a začína sa prvé kolo vysoko -profesionálneho duelu dvojíc v krížovej sedme. Ja hrám (ako inak) so Zuzkou a Palynovi ostal Bobeš (tu pozorný čitateľ iste vytuší jediný zádrhel v inak dokonale pripravenom Palynovom pláne). Už pri prvých matchoch začína byť odborníkovi jasné, že tým dvom to neklape...po hodine duelu to postrehne aj laik. Keď skóre stále viac narastá v ich neprospech, Bobeš sa pod ľadovým pohľadom svojho partnera priznáva, že je len amatérom bez licencie. Zápas je dočasne prerušený...Palyno ten podvod, tú zradu nesie veľmi ťažko a keď to ani po hodnej chvíli nevie rozdýchať musí Zuzanka otvoriť ďalšiu knižku s literatúrou a prečítať hneď niekoľko strán. Ich hre to však nepomohlo...

1 2Budím sa do zamračeného rána, ťažké mraky visia nad hlavami ako tonový krištáľový luster z 18-teho storočia. Nestresujem. Jednak som ostrieľaný tramp pripravený na všetko, jednak mi milý anonym na fóre nechal odkaz na zaručene presnú (nórsku?) predpoveď počasia, ktorá ručí suchý deň. Nalačno vyrážame smer Rožková dolina. Po hodinke chôdze raňajkujeme za mierneho dažďa pod košatým stromom. Dážď nám v malých prestávkach vydržal do neskorého poobedia. Predpoveď teda nevyšla ani Nórom, no nevadí, je teplo a prevlhnuté veci nijak tragicky nevnímame.

3 4Terén je členitý, ako je vo Fatre zvykom - prudké stúpania razom striedajú prudké klesania. Cez jeden taký hrebeň sa prehupneme. Veľmi sa mi tu páči, túto časť Veľkej Fatry nemám prechodenú - úzky chodník zarezaný v divočine, zimami pokrivené stromy, veľa skál. Užívam si to napriek klopkajúcemu dažďu.    Bobeš sa stará o podmaz a súka jednu múdru historku za druhou (je to múdry muž - z nás najmúdrejší...akurát nevie hrať karty). V čase obeda nás chodník vypľuje na čistinke pri senníku. Dáme teda prestávku na posilnenie. Keďže prší vyberám plynový varič a vylepšujem i tak pohodovú atmosféru o teplý čaj a polievku. Zuzka nám prečítala jednu kapitolu z jej knižky...   

 Pred nami je výstup na Ostrú. To už viem čo nás čaká, som tu potretí krát.  Dve hodiny tvrdej driny (prevýšenie je miestami naozaj kruté), no tam hore pod oblakmi je krása nevídaná. Pohľad na hrebeň Ostrej ma vždy dostane. Som na mäkko. Aj moji druhovia (keď nehráme karty, sme druhovia). Všetci štyria pobehujeme po hrebeni s takým nasprostastým šťastným úsmevom spokojnosti, fotíme, kecáme, prežívame to naplno.

 Vedúci zájazdu má v pláne bivakovať niekde medzi Muráňom a Tlstou. Vyhovieme mu, prečo nie. Máme však časovú rezervu (sám neverím, že to píšem) a tak si dáme predtým poriadny kus žvanca pod jedným z mnoha skalných previsov. Je niečo pred piatou poobede, nikde ani živáčika, prestalo definitívne pršať a tak zakladám mini - kiči ohník a varím s kamarátmi výdatné jedlo.

5 6O dve hodiny nato Zuzka naďabí na ,,že brutal flek". Je to užší skalný bočný hrebeň. Z jednej strany výhľad na Ostrú, z druhej na Tlstú, nad nami stromy, pod nami mach. Ó, môj Bože! Staviame stany, hladní nie sme a tak líhame do mäkkého koberca z machu a mastíme karty. Popritom čítame pomaly, ale rytmicky literatúru.  Chvíľu sa hra neposúva žiadnym smerom, každý chvíľku mieša karty. No nečakane sa hra zvrtne a...zasa baví len mňa a Zuzku :). Palyno  je zúfalý a tak aspoň skracuje intervaly medzi staťami literárneho diela. Bobeš - pohľad bernardína, chytá sa slamky a skúša presadiť zmenu hry, alebo aspoň pravidiel tej, ktorú hráme. Zuzka to za hurónskeho smiechu odmieta a ja jej samozrejme držím stranu. A tak tí dvaja hrajú ďalej nerovný boj...

 Pred polnocou sme už všetko prečítali a tak spokojný zaspávam. Vedľa mňa pochrapkáva Láska môjho života, vedľa v stane ešte počuť posledné tlmené výčitky. Potom už len ticho a tma...

 Druhé ráno v poradí nie je na oblohe ani mráčik. Keď rozbijeme tábor a stúpame k Tlstej, ešte raz sa z odstupom pozriem na miesto, kde sme spali. Niečo také môže objaviť len romantická duša. A ja som šťastný, že som jej druhá polovička.

7 8Viem, že na Tlstú to máme ešte asi 300 výškových metrov, ale aj tak ma zaskočí realita. Stúpanie je miestami fakt strmé a mne napadá, že dole do Gaderskej doliny to bude ešte riadne dlhý padák. Na Tlstej som po prvý krát  a konštatujem, že spolu s Ostrou má nie nadarmo ,,nálepku" bralná Fatra. Skalné útvary krasového charakteru vyrážajú dych. O nič menej atraktívne to nie je ani pri zostupe, kde skalné bralá striedajú borovicové háje, skalné previsy a jaskyne. Pomedzi to všetko nás vedie úzky malebný chodník, ktorý je miestami tak exponovaný, že je nutná pomoc reťazí. Fantázia!!! Nechápem ako mi mohla Tlstá za tie roky trampingu unikať z môjho hľadáčika.

 V Blatnici, dedinke pod Gaderom, máme čas asi hodinu. Trávime ju v malej krčmičke pri pive, údených korbáčikoch a utopencoch. Sám pre seba rekapitulujem, že náš výlet sa pomaly končí a nejako by mal skončiť aj náš kartový duel. Víťazstvo mám síce na dosah, ale čert nikdy nespí (tobôž Palyno s Bobešom). A tak sa to všetko rozhodne cestou domov, vo vlaku...

 Asi po štyroch hodinách sa moje predpoklady naplnia. Palyno a Bobeš prehrávajú neďaleko Kysaku zdrvujúcou prehrou. Skóre ani nezverejním, hanbím sa to napísať :).  Mám však dôverné informácie, že Palyno to má nahnuté v asociácii profesionálnych sedmových hráčov a môže prísť o licenciu. A tiež, že s Bobešom nekomunikuje a vymazal si jeho číslo z mobilu. Jáááj Betkovia...  

9    



Ďalšie fotografie z vandru nájdete vo Fotogalérke



Tento článok si môžete prečítať na webe OSAdníci - nielen o trampingu
http://osadnici.com

Tento článok nájdete na adrese:
http://osadnici.com/modules.php?name=News&file=article&sid=246