Po rokoch sa teda vraciam do Veľkej Fatry.  A so mnou moja Zuzka, Palyno a pridal sa aj Bobeš. Vlastne sme mali cestovať do Poľska pod Orliu Prť, ale osud to chcel tak, aby som bol tu, vo Fatre. A viete čo? Vymyslel to dokonale. Ten osud...

Tento príbeh je voľne, ale veľmi voľne inšpirovaný skutočnými udalosťami, ktoré sa odohrali na konci januára roku 2012 na vandri partie kamarátov z T.O. OSA do Slanských vrchov. Podobnosť mien osôb a zemepisných názvov je čisto zámerná.

Venované Kiďovi Tomečkovi (1972 - 2312) k narodeninám.

Před odjezdem vlaku z Prahy jsme se setkali se skvělou družinou pana Wolodyjowskeho. Kluci mířili na bitvu do Košic a tak jsme navázali kontakt. Jejich autentické oblečení, zbraně, vybavení zkrátka celková image za ně jasně hovořila, že jsou pro svého koníčka zapáleni. Byla to dobrá parta.

S Bobešem jsme se setkali ve vlaku do Plešivce. Rok jsme se neviděli, tak bylo o čem povídat a cesta uběhla rychle.

Počasie je zatiaľ tento rok vrtkavé a preto splniť to, čo si človek predsavzal, sa darí tak na 50%. Teda mám tým na mysli predsavzatia outdoorové. Aj náš výstup na Rysy z poľskej strany nebol do poslednej chvíle pre počasie vôbec istý.  A keď som sa približne dva dni pred plánovaným odchodom dopočul, že sa na trek chystajú v tomto smere praví zelenáči Zuzka Š. a Peťo Š., sledoval som vývoj počasia takmer nepretržite (nebolo by rozumné ,,prísť" o nádejných outdooristov hneď na ich prvom vážnejšom treku). Predpoveď počasia ani v posledný deň pred vycestovaním nebola 2x pozitívna a ja som sa len ,,krútil a krútil" a nevedel sa rozhodnúť. Až moja drahá ženička rozhodla za mňa, vlastne za nás výrokom:  ,,Proste ideme a uvidí sa". Ďakujem jej za všetkých zúčastnených!